Ide o rolové hry, v ktorých deti reprezentujú ich vymyslené postavy s určitými atribútmi. Tieto postavy v simulovanom svete riešia problémy, podobne ako ľudia v reálnom svete. Problémy sú samozrejme prispôsobené detskému mysleniu, čiže môže to byť hľadanie pokladu, záchrana princeznej, hľadanie cesty z tmavej džungle a pod. Prostredie simulovaného sveta je však bezpečné a otvorené chybám, z ktorých sa deti môžu (a majú) poučiť. Na riešenie problémov využívajú deti mentálne nástroje podporujúce myšlienkové operácie ako analýza, syntéza, porovnávanie, zovšeobecňovanie a pod. Tieto problémy riešia spoluprácou v skupine a bez tlaku  okolia s usmernením moderátora hry (pedagóga) pracujú na postupnom budovaní svojich osobnostných kompetencií. Viac o hre je možné prečítať si vo Filozofii Hravej akadémie. Hoci nemám nič ani proti digitálnym hrám, myslím, že dnes by deti potrebovali čas za mobilmi a tabletmi skôr obmedziť a rozvíjať svoje sociálne zručnosti. To sa im rozhodne nepodrí tým, že budú sedieť vedľa seba a písať si cez messenger.

Nie. Aj deti majú svoje preferencie. Ani hry, ktoré hráme nie sú univerzálnou odpoveďou na rozličné detské duše. Existuje určité percento detí, ktoré takýmto hrám na chuť nikdy neprídu, no z vlastnej skúsenosti toto percento nie je vysoké. Hre treba dať šancu 4-5 sedení, lebo je pomerne zložitá a vyžaduje určitý čas na osvojenie nielen pravidiel, ale aj štýlu a dynamike v skupine.

Áno aj nie. Deti môžu dostať „domácu úlohu“, ktorá je však celkom dobrovoľná. Jej splnenie pomôže postave v hre vylepšiť svoje atribúty a tým prekonávať stále náročnejšie prekážky. Či to bude pre dieťa dostatočnou motiváciou sa rozhodne samo. Sloboda v rozhodovaní ide ruka v ruke so zodpovednosťou a toto povedomie rôznymi cestami formujem u detí v Hravej akadémii.

Príprava sedení je časovo veľmi náročná. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že aby bolo sedenie dobre nadizajnované, jeho príprava zaberie 4-5 násobné množstvo času oproti samotnému hernému času. Okrem toho si príprava vyžaduje pedagogické know-how, skúsenosti a značnú dávku kreativity, takže je naozaj mentálne aj časovo náročná. Moje osobné povinnosti okrem vyučovania na súkromnej ZŠ na Bajkalskej ulici zahŕňajú aj vedeckú prácu na Slovenskej akadémii vied. Deväť detí je zo skúsenosti maximum, kedy sa dá skupina ešte relatívne dobre manažovať a kvantita nejde na úkor kvality.

Sami sa rozhodnete, či tomu ešte chcete dať dlhší čas. V prípade, že nie, je možné sa z krúžku odhlásiť bez akýchkoľvek postihov, nespotrebovanú finančnú čiastku Vám vrátim na účet.

Vždy existuje možnosť, že sa iné dieťa odhlási z dôvodu, že mu hra nesadne. Ak k tomu príde, budem kontaktovať ďalších záujemcov.

Bolo by spravodlivé postupovať podľa poradia prihlásených. No mojim prvoradým zreteľom je rozvoj osobností detí. Preto som viac naklonený, aby „hráčske“ prostredie bolo menej konformné a dynamika skupiny bola pestrá. Je dobré ak sú v skupine dievčatá aj chlapci, z dôvodu využitia rovestníckeho učenia je zasa vhodné ak skupinu tvoria rôzne vekové kategórie, ako aj deti s rôznymi záujmami. Veľmi sa osvedčila napríklad prítomnosť dieťaťa s určitým zdravotným znevýhodnením. Ostatné deti sa začali pozerať na svet jeho optikou, uvedomili si problémy s ktorými sa na dennej báze stretáva a rozvíjali tak svoju emočnú inteligenciu. Naopak, dieťa so zdravotným znevýhodnením nájde nové priateľstvá, opory a v podporujúcom prostredí rastie jeho sebavedomie ako platného člena skupiny. Pre dobro detí som preto skôr naklonený výberu, no všetko samozrejme závisí od počtu prihlásených.

Je to individuálne. Hravá akadémia je však priestorom pre komplexný rozvoj detskej osobnosti a v tomto treba vnímať jej pridanú hodnotu. Angličtina je iba jedným z mnohých aspektov tohto rozvoja, hoci hru som v jej počiatkoch využíval hlavne ako prostriedok práve pre výučbu angličtiny. Jej úspechy Vám v tomto smere priblíži rozhovor s jedným z prvých študentov, s ktorým sme hru hrali za týmto účelom. Rozhovor bude čoskoro zverejnený na stránke.