Meno autora: Lukáš

Ide o rolové hry, v ktorých deti reprezentujú ich vymyslené postavy s určitými atribútmi. Tieto postavy v simulovanom svete riešia problémy, podobne ako ľudia v reálnom svete. Problémy sú samozrejme prispôsobené detskému mysleniu, čiže môže to byť hľadanie pokladu, záchrana princeznej, hľadanie cesty z tmavej džungle a pod. Prostredie simulovaného sveta je však bezpečné a otvorené chybám, z ktorých sa deti môžu (a majú) poučiť. Na riešenie problémov využívajú deti mentálne nástroje podporujúce myšlienkové operácie ako analýza, syntéza, porovnávanie, zovšeobecňovanie a pod. Tieto problémy riešia spoluprácou v skupine a bez tlaku  okolia s usmernením moderátora hry (pedagóga) pracujú na postupnom budovaní svojich osobnostných kompetencií. Viac o hre je možné prečítať si vo Filozofii Hravej akadémie. Hoci nemám nič ani proti digitálnym hrám, myslím, že dnes by deti potrebovali čas za mobilmi a tabletmi skôr obmedziť a rozvíjať svoje sociálne zručnosti. To sa im rozhodne nepodrí tým, že budú sedieť vedľa seba a písať si cez messenger. Vyhovujú hry na krúžku každému dieťaťu? Nie. Aj deti majú svoje preferencie. Ani hry, ktoré hráme nie sú univerzálnou odpoveďou na rozličné detské duše. Existuje určité percento detí, ktoré takýmto hrám na chuť nikdy neprídu, no z vlastnej skúsenosti toto percento nie je vysoké. Hre treba dať šancu 4-5 sedení, lebo je pomerne zložitá a vyžaduje určitý čas na osvojenie nielen pravidiel, ale aj štýlu a dynamike v skupine. Sami sa rozhodnete, či tomu ešte chcete dať dlhší čas. V prípade, že nie, je možné sa z krúžku odhlásiť bez akýchkoľvek postihov, nespotrebovanú finančnú čiastku Vám vrátim na účet. Príprava sedení je časovo veľmi náročná. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že aby bolo sedenie dobre nadizajnované, jeho príprava zaberie 4-5 násobné množstvo času oproti samotnému hernému času. Okrem toho si príprava vyžaduje pedagogické know-how, skúsenosti a značnú dávku kreativity, takže je naozaj mentálne aj časovo náročná. Moje osobné povinnosti okrem vyučovania na Súkromnej ZŠ na Bajkalskej ulici zahŕňajú aj vedeckú prácu na Slovenskej akadémii vied. Deväť detí je zo skúsenosti maximum, kedy sa dá skupina ešte relatívne dobre manažovať a kvantita nejde na úkor kvality. Vždy existuje možnosť, že sa iné dieťa odhlási z dôvodu, že mu hra nesadne. Ak k tomu príde, budem kontaktovať ďalších záujemcov. Bolo by spravodlivé postupovať podľa poradia prihlásených. No mojim prvoradým zreteľom je rozvoj osobností detí. Preto som viac naklonený, aby „hráčske“ prostredie bolo menej konformné a dynamika skupiny bola pestrá. Je dobré ak sú v skupine dievčatá aj chlapci, z dôvodu využitia rovestníckeho učenia je zasa vhodné ak skupinu tvoria rôzne vekové kategórie, ako aj deti s rôznymi záujmami. Veľmi sa osvedčila napríklad prítomnosť dieťaťa s určitým zdravotným znevýhodnením. Ostatné deti sa začali pozerať na svet jeho optikou, uvedomili si problémy s ktorými sa na dennej báze stretáva a rozvíjali tak svoju emočnú inteligenciu. Naopak, dieťa so zdravotným znevýhodnením nájde nové priateľstvá, opory a v podporujúcom prostredí rastie jeho sebavedomie ako platného člena skupiny. Pre dobro detí som preto skôr naklonený výberu, no všetko samozrejme závisí od počtu prihlásených. Áno aj nie. Deti môžu dostať „domácu úlohu“, ktorá je však celkom dobrovoľná. Jej splnenie pomôže postave v hre vylepšiť svoje atribúty a tým prekonávať stále náročnejšie prekážky. Či to bude pre dieťa dostatočnou motiváciou sa rozhodne samo. Sloboda v rozhodovaní ide ruka v ruke so zodpovednosťou a toto povedomie rôznymi cestami formujem u detí v Hravej akadémii. Je to individuálne. Hravá akadémia je však priestorom pre komplexný rozvoj detskej osobnosti a v tomto treba vnímať jej pridanú hodnotu. Angličtina je iba jedným z mnohých aspektov tohto rozvoja, hoci hru som v jej počiatkoch využíval hlavne ako prostriedok práve pre výučbu angličtiny. Jej úspechy Vám v tomto smere priblíži rozhovor s jedným z prvých študentov, s ktorým sme hru hrali za týmto účelom. Rozhovor bude čoskoro zverejnený na stránke. Máte otázku, na ktorú ste nenašli odpoveď? Napíšte mi. Zoznam Otázok a odpovedí nemusí byť konečný 😊

Filozofia hier v Hravej akadémii   V rozpore s častým presvedčením, že hry sú len mrhaním produktívneho času, je skutočnosť pri dobre dizajnovaných hrách celkom opačná. Stovky vedeckých štúdií preukázali pri využívaní hier efektivitu v mnohých vzdelávacích oblastiach (z mnohých napr. Berland & Lee, 2011; Chiarello & Castellano, 2016; Lei et al., 2022; Mercier & Lubart, 2021; Miratunnisah, 2024; Sabirli & Coklar, 2020; Türkoğlu, 2019). Dosah hier na vzdelávanie a správanie je už taký veľký, že táto oblasť má niekoľko vlastných serióznych vedeckých časopisov (napr. International Journal of Game-Based Learning, alebo International Journal of Serious Games). Pozitívny dopad hier na kognitívne schopnosti sa však nezistili iba u detí, ale naprieč celým vekovým spektrom, ba dokonca má mierne pozitívny efekt aj u seniorov (Koivisto & Malik, 2021). Hry môžu priniesť benefity aj deťom s poruchami pozornosti, napríklad deťom s ADHD (Estrada-Plana et al., 2019). Využitie hier v edukačnom procese by skrátka dnes nemalo chýbať v repertoári žiadneho pedagóga. Treba však mať na pamäti, že nie každá hra musí mať nevyhnutne pozitívny účinok. Závisí prirodzene od typu hry, kontextu jej použitia  ako aj od veku hráčov, ich nastavenia alebo od herného „moderátora“, napríklad pedagóga. Dobre nastavená hra a podmienky, v ktorých sa dieťa hrá, mu môže výrazne pomôcť na kognitívnej úrovni zlepšiť jeho doménové gramotnosti (napríklad pri výuke jazykov, alebo matematických výpočtoch), no tam, kde je (predovšetkým v prostredí nášho školstva) efekt najvýraznejší, sú zručností „budúcnosti“ (Qian & Clark, 2016). Tieto zručnosti zahŕňajú predovšetkým mäkké zručnosti, teda „prenositeľné zručnosti, ktoré sa dajú využiť v každom odvetví. Časopis Forbes považuje za top 10 zručností pre najbližšiu dekádu nasledovné: V slovenskom vzdelávacom systéme tieto zručnosti žiaľ stoja na chvoste „vzdelávacieho rebríčka“ (uvidíme, či niečo zmení reforma štátneho kurikula, ktorá túto ambíciu má) a uspokojenie systému zabezpečia často dobre namemorované vybrané slová, odmenené jednotkou, hoci memorovanie je iba základným (a na obranu treba povedať, že v niektorých prípadoch potrebným) stupňom vyšších kognitívnych operácií. Žiaci sa tak dokážu nabifľovať čo sú kôstkovice, malvice a bobule, ale nedokážu pochopiť, akú úlohu zohrávajú plody v procese rozmnožovania rastlín. Dostávajú kusé informácie, ktoré nedokážu zmysluplne pospájať a oprávnene v takomto vzdelávaní nevidia zmysel, čo pochopiteľne vedie k demotivácii. Pamätáte si keď ste na hodinách matematiky prevracali oči pri preberaní percent a s ťažkým povzdychom konfrontovali pani (my starší, súdružku) učiteľku: „NA ČO MI TO BUDE?“ Mnohých z nás prefackala až tvrdá realita v podobe hypotéky a RPMN, o čom sme (opäť my starší) samozrejme v socializme nemali ani tušenia. Dobre dizajnovaná hra takýto zmysel deťom ukáže. Zrazu je možné vidieť svet v jeho celostnej kráse a porozumieť zdanlivo vzdialeným súvislostiam. Pri dobre dizajnovanej hre sa dieťa naučí používať určité kognitívne nástroje, ktoré dokáže preniesť nielen do školského prostredia, ale aj do reálneho sveta. Simulované prostredie navyše zvyšuje jeho motiváciu s cieľom uspieť a ak sa dizajn hry uchopí za správny koniec, uspieť v rámci spolupráce s ostatnými. Hra, ktorú hráme v Hravej akadémii je založená na vymyslenom svete, s dejom, ktorý sa môže odohrávať v akejkoľvek historickej epoche. Dieťa hrá za postavu, ktorú si samo zvolí a ktorá má určité atribúty. Tieto atribúty postavu predurčujú k určitej špecializácii. Môže ísť o lovca mamutov, lesného druida, alebo temného alchymistu. Možností je skutočne nekonečne veľa a závisí iba na hráčovi, akú postavu si navolí. Postavy existujú v simulovanom svete, ktorým ich sprevádzam a tak, ako v reálnom svete, musia na svojej púti prekonávať rôzne druhy prekážok. Pri sprevádzaní týmto svetom využívam svoje takmer 10-ročné skúsenosti učiteľa a mnohoročné skúsenosti hráča tak, aby prekážky, ktoré deti v simulovanom svete čakajú, predstavovali výzvy na ceste za dosiahnutím určitých pedagogických cieľov. Tieto ciele sa týkajú niekoľkých z vyššie uvedených mäkkých zručností, ako aj doménových gramotností a pomáhajú naplno rozvinúť potenciál dieťaťa. Zručnosti, ktoré rozvíjame hrou sú najmä nasledovné: Doménové gramotnosti, teda vedomosti, tvrdé zručnosti a kompetencie, ktoré hra u detí rozvíja, pomáhajú zvyšovať úroveň anglického jazyka, matematických kompetencií, prírodovedných znalostí , či znalostí v obore sociálnych vied. Tento komplexný rozvoj detskej osobnosti sprevádza radosť z hry a vysoký stupeň motivácie, pretože hry sú vo svojej podstate zábavné. Deti dostávajú aj domáce úlohy, ktoré sú však striktne dobrovoľné a prepojené s možným zvyšovaním úrovne schopností hranej postavy vo vymyslenom svete. Domáce úlohy je možné zadávať po konzultácii s rodičmi tak, aby boli zamerané na skutočné problémy, ktoré má napríklad dieťa v škole, rovnako je možné takéto problémy implementovať do simulovaného prostredia v hre, taktiež po konzultácii s rodičmi. Dieťa sa tak v motivujúcom prostredí pod dohľadom skúseného pedagóga dokáže s takýmto problémom vysporiadať v priateľskom, motivujúcom a podpornom prostredí s využitím rovesníckeho učenia (element, ktorý je v našom školstve opäť bohužiaľ podceňovaný). Hra ktorú na tento účel využívam, je postavená na platforme GURPS, no urobil som v nej mnohé úpravy tak, aby umožňovala napĺňať pedagogické a výchovné ciele. Hra je celá v anglickom jazyku. My síce začneme hrať slovensky, no postupne budeme pri hre používať stále častejšie anglické slová, frázy a vety, tak aby deti získavali istotu v anglickej konverzácii. Podobnú hru som v začiatkoch začal využívať ako nástroj na výuku angličtiny, no jej potenciál som si uvedomil až neskôr. Aký vplyv mala hra na úroveň angličtiny si môžete prečítať v referenciách jedného z mojich prvých študentov na hlavnej stránke. Každé jedno sedenie trvá 90 min. a je jedinečné. Vyžaduje si pomerne dlhú prípravu, pretože nadväzuje na to, čo sa v hre udialo počas predošlého sedenia a na každé sedenie pripravujem nové pedagogické ciele, s výzvou na prekonávanie nových prekážok, pomocou ktorých deti rozvíjajú svoje zručnosti a kompetencie. Okrem toho si takáto príprava vyžaduje individuálny prístup, ktorý si rozvoj každej detskej (pochopiteľne nielen detskej) osobnosti vyžaduje. Hypoteticky, ak by hra prebiehala v dvoch skupinách, jej priebeh ani výsledok nikdy nebudú rovnaké, a také nebudú ani pedagogické ciele v samotnej hre. To je jedným z primárnych dôvodov, prečo nie je možné realizovať takýchto krúžkov veľa a vzhľadom na moje ostatné povinnosti môžem momentálne ponúknuť iba jeden takýto krúžok. Aby bol zároveň dodržaný vysoký štandard a bolo možné pripustiť určitý stupeň individuálneho prístupu, maximálny počet detí je obmedzený na deväť.  Referencie:   Berland, M., & Lee, V. R. (2011).